Quo vadis...3

Autor: Ivan Čerešňák | 15.6.2011 o 20:12 | Karma článku: 3,16 | Prečítané:  719x

  V zmysle povinností a záväzkov, ktoré Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl (ďalej len „SKVZA") vyplývajú z ustanovenia § 5 zákona č. 359/2000 Z.z.., o SKVZA sa predseda komory nedávno vyjadril o nevyhnutnosti radikálnej zmeny v procese prípravy žiadateľov o vodičské oprávnenie. Súhlasím. Súčasný stav tejto prípravy je až ponižujúco plytký - avšak nie preto, že by obsah vzdelávania v autoškolách (konkretizovaný v učebných plánoch a osnovách) a jeho rozsah (počty vyučovacích hodín na jednotlivé predmety) bol nedostatočný a tým nevyhovujúci, ale tým, že sa dovolilo, aby sa z väčšiny autoškôl (výchovno vzdelávacích zariadení !), stali miesta podnikania - doslova iba požičovne testov a cvičných vozidiel s inštruktormi - za úhradu.  

 

My starší zvykneme často spomínať - a porovnávať. Prečo nie, keď je čo porovnávať a hlavne, keď to, čo by sme chceli mať - tu už bolo! „V tom čase", keď v okrese bola len jedna autoškola (vo väčších okresoch dve i tri) a zamestnávala dvadsať i tridsať učiteľov, mal riaditeľ autoškoly svojich dvoch zástupcov - jedného pre technické veci a druhého pre metodiku teoretického i praktického vyučovania predmetov v autoškole. Ten mal všetkých učiteľov - inštruktorov, neustále takpovediac - „pod palcom", presne vedel ktorý má v konkrétny deň tzv. teóriu a hlavne - čo v rámci nej má na pláne učiť - či Zásady bezpečnej jazdy, Teória vedenia vozidla a pod.  Učitelia mávali raz do mesiaca tzv. metodický deň, kde sa riešili vzniknuté problémy, zjednocovali sa postupy pri výchovno - vyučovacom procese, oboznamovali sa s novosťami, atď; no hlavne nepotrebovali kontrolu zvonka.

V súčasnosti v žiadnej z autoškôl na Slovensku takéto niečo (samozrejme) nefunguje. Výkonom štátneho odborného dozoru (ŠOD) nad činnosťou autoškôl sú poverené obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja. Keďže vykonávajú ŠOD nad výchovno - vzdelávacími (vyučovacími) zariadeniami, tak zrejme možno očakávať, že predmetom tejto kontroly bude práve ten výchovno - vyučovací proces - vo všetkých súvislostiach. To by však zamestnanci dotknutých obvodných úradov dopravy museli vedieť čo to ten výchovno-vyučovací proces vôbec je, aké sú povinnosti nositeľov tohto procesu, atď. Keďže mnohým zamestnancom  na viacerých obvodných úradoch také niečo ako „Tematický plán, Učebná osnova, Písomná príprava, Vyučovacia jednotka", atď. takmer nič nehovorí, predmetom kontroly týchto ľudí je v podstate len to, či v autoškole používajú len schválené (!?) učebné pomôcky, či je vedená tzv. triedna kniha, autocvičisková kniha a pod. a pri kontrole praktického výcviku je zas najdôležitejšie, či má inštruktor platný preukaz, či jeho žiak má pri sebe riadne vypísaný záznamník o praktickom výcviku a či vozidlo, na ktorom sa tento výcvik práve koná má platnú technickú (emisnú) kontrolu a či jeho celkový technický stav zodpovedá predpisom a pod. To však, aké vyučovacie metódy a prostriedky inštruktor počas výcviku používa, či si na začiatku vyučovacej jednotky stanovil nejaký konkrétny cieľ - a ako napĺňa a či ho nakoniec aj vôbec naplní atď. - to predmetom kontroly už nie je. Vôbec nikoho nezaujíma, či takzvaný inštruktor spĺňa, keď nie všetky, tak aspoň základnú charakteristiku učiteľa - a to, že má prevahu nad svojimi žiakmi v tom, že vie ako títo jeho žiaci môžu s jeho pomocou najlepšie, najskôr a najľahšie dosiahnuť to, čo im chýba a čo sa chcú naučiť (to by som zvlášť zdôraznil). Potom by sa nestávalo, že žiačka príde na prvú hodinu praktického výcviku vo vedení vozidla ako ku kaderníčke - sadne si do sedadla s výrazom na tvári - „...tak môžete začať"! Potom by sa nestávalo, že žiak chodí na praktický výcvik ako na stavbu domu - položí tri rady tvárnic (odjazdí dve hodiny praktickej jazdy) potom príde o tri týždne - a pokračuje ďalej (po troch týždňoch si príde odjazdiť ďalšie dve hodiny mysliac si, že „to" čo už odjazdil mu „akosi" zostalo).

Kedysi (na začiatku novej éry autoškolstva) majitelia autoškôl alebo osoby v autoškole zodpovedné za výcvik mali za povinnosť nahlasovať obvodnému úradu dopravy začiatok každého kurzu. Vtedy zamestnanci obvodného úradu vedeli kedy a v ktorej autoškole sa začal výcvik, čo podľa tematického plánu a učebných osnov má v daný deň učiť - mohli ísť na kontrolu. Potom sa táto prax zrušila - ako nemúdra a zbytočná - zamestnanci obvodného úradu nemali absolútne prehľad o tom, čo sa v „ich" autoškolách deje. Potom - najnovšie zas sa začalo s povinnosťou nahlasovať začiatok kurzov - ale len začiatok..! A tak dokola...

Ja by som teda na mieste predsedu SKVZA nevolal : „...poďme všetko zmeniť a zlepšiť", ale: „...vráťme sa aspoň o čosi dozadu!"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?