Podľa zákona o cestnej premávke odborná spôsobilosť žiadateľa o vodičské oprávnenie sa zisťuje skúškou z odbornej spôsobilosti, ktorá sa skladá z predpisov o cestnej premávke, náuky o vozidlách a ich údržbe (u žiadateľov o vodičské oprávnenie na sk. „B", „B+E" a podskupiny „B1" je to len preukázať schopnosť vykonať prípravu a technickú kontrolu vozidla pred jazdou, prípadne počas jazdy) a vedenia motorového vozidla.
Skúška z odbornej spôsobilosti sa vždy začína skúškou z predpisov o cestnej premávke. Ak žiadateľ na tejto skúške neuspeje - nemôže ďalej pokračovať v ďalších skúškach - logicky, ak nevie predpisy, ako môže podľa nich jazdiť v cestnej premávke? Naozaj - logicky?? Pre ilustráciu uvediem jeden príklad. Žiak, osemnásťročný mladík, prišiel na jazdu - na predposlednú „dvojhodinovku". Vo voľnejšej časti tejto jazdy som poznamenal:
- Tak čo? Skúšky sú už predo dvermi, ako to máte so štúdiom predpisov? Viete všetko, čo treba vedieť?
- No samozrejme, odvetil. Testy mi idú dobre, spravím tak jednu, najviac dve chyby...
Pred koncom jazdy ma poprosil, či by sa nemohol zaviesť domov a tam ukončiť jazdu. Súhlasil som. Doviezol sa na sídlisko pred bytový dom, zastavil v protismere na ľavej strane vozovky - v križovatke.
- A to už ako? Pýtam sa.
- Akože čo? Pýta sa on. Urobil som snáď niečo zle?
- No to parkovanie - namietam. To je ako v poriadku?
- Prečo - veď naši a všetci okolo takto parkujú už od nepamäti a všetko je OK?!
Keďže táto časť skúšky z takzvanej odbornej spôsobilosti obsahuje len predpisy o cestnej premávke, prichádza tu k ďalším nenormálnostiam. Tieto testy (mimochodom už zapáchajúce plesňou i hnilobou dovedna), ktorými sa preverí všetko, len nie vedomosti o predpisoch cestnej premávky, neobsahujú ani jednu otázku z problematiky zásad bezpečnej jazdy, teórie vedenia vozidla. Z toho teda vyplýva „logický" úsudok, že ak sa to neskúša, tak načo to učiť (položí si otázku inštruktor vo väčšine autoškôl) a načo sa to učiť (položí si otázku žiak vo väčšine autoškôl). Potom, keď sa takého žiaka opýtate, aký význam má systém ABS vo vozidle - okamžite odpovie: - no predsa skracuje brzdnú dráhu vozidla...
Tak teda, ak prvá časť skúšky je taká - aká je, a testy sú také - aké sú, potom aj vedomosti žiakov sú také - aké sú. Teda úbohé. Veď žiaci do väčšiny autoškôl sa nechodia učiť predpisy - ale testovať! „Testy mi idú a jazda je v pohode"... To je tá najčastejšia odpoveď. Veď čo si možno pomyslieť o žiakovi, ktorý tento test odovzdá skúšobnému komisárovi len 5 (päť!) minút po začatí skúšky? V žiadnom prípade nie to, že tak vynikajúco pozná tie predpisy.