A máme tu zas niečo...

Autor: Ivan Čerešňák | 24.10.2011 o 9:48 | (upravené 24.10.2011 o 9:55) Karma článku: 4,00 | Prečítané:  890x

Nové tým, že sa to objavilo v Zbierke zákonov, ale ináč, svojím významom, nič nové, skôr sa dá povedať - krok späť! Nakoniec, v našich podmienkach, nič nové. Jedná sa o skúšky z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie (všeobecne - svoj názor na ne som vyjadril v článku „Quo vadis autoškolstvo (5). Teraz však v kontexte so Zákonom č.313/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, - podľa ktorého: „Uchádzači o vodičské oprávnenie, ktorí neprospejú z vedenia motorového vozidla na autocvičisku, nebudú môcť pokračovať v skúške v cestnej premávke". Uvedené ustanovenie posudzujem minimálne z dvoch hľadísk:  

 

Po prvé: Už dávnejšie, konkrétne od roku 2004 sa v príslušnom ustanovení Vyhlášky MV SR č. 225 Z.z., ktorou sa vykonávali niektoré ustanovenia zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, sa o skúškach z vedenia motorových vozidiel píše:

(1) ...je rozdelená na dve časti.

(2) V prvej časti, ..., ktorá sa vykonáva na autocvičisku alebo inej vhodnej ploche s vylúčením cestnej premávky, sa preveruje ovládanie základných úkonov, najmä:

e) cúvanie priamo a so zatáčaním vľavo a vpravo pri zachovaní určeného smeru,

f) otočenie vozidla do protismeru s použitím prevodovej páky a spätného chodu,

h) pozdĺžne, šikmé a kolmé zaparkovanie vozidla a opustenie parkovacej plochy jazdou dopredu, cúvaním, na rovine, pri stúpaní a klesaní,

(6) Počas skúšky z vedenia motorových vozidiel sa musia dostatočne a spoľahlivo preveriť všetky ...uvedené...skutočnosti.

Ďalej - „žiadateľ, ktorý pri skúške z vedenia motorových vozidiel nepreukázal dostatočnú zručnosť a schopnosť bezpečne viesť vozidlo v cestnej premávke, je hodnotený klasifikačným stupňom neprospel.

Ak pri skúške z vedenia motorových vozidiel žiadateľ porušil predpisy  cestnej premávky tak, že vážne ohrozil alebo mohol ohroziť bezpečnosť cestnej premávky, alebo ak nastala situácia, keď pri vedení motorového vozidla musel zasiahnuť inštruktor, je hodnotený klasifikačným stupňom neprospel a skúšobný komisár skúšku skončí".

Ako vidieť - žiadna zmienka o tom, že ten žiadateľ, ktorý pri tejto (prvej) časti skúšky nepreukáže dostatočné zručnosti - ten neprospeje a nebude smieť ďalej pokračovať v praktickej skúške.

Všetci starší z tejto branže vieme ako to (až na zanedbateľné výnimky) v skutočnosti s tým autocvičiskom bolo. Nijako! Praktické skúšky mali iba jednu časť - jazda v cestnej premávke. Logické súvislosti (až na zanedbateľné výnimky) boli také, že keď sa to neskúšalo, tak to nebolo treba ani učiť (až na zanedbateľné výnimky). Plynutím času súvislosti s preverovaním základných zručností a návykov zmenili svoje poradie - policajti to neskúšali preto, lebo by museli nechať prepadnúť väčšinu skúšaných žiadateľov. Takže čerstvo vyštudovaný doktor medicíny prišiel k svojej prvej operácii srdca, pritom však nevedel „pichnúť" pacientovi injekciu..! I tak sa dá porovnať...

Potom prišli nové právne normy (Zákon č.8/2009 Z.z., o cestnej premávke a s ním i vykonávacia vyhláška č. 9), v ktorých sa zas nikde nespomínali súvislosti  - nemožnosť pokračovať ďalej v praktickej skúške v cestnej premávke, ak žiadateľ nevyhovie v prvej časti skúšky. Policajti však zrazu začali tieto požadované schopnosti i skúšať, no naviac - toho, kto pri tejto kužeľovej drezúre sa čo len dotkol niektorého z týchto kužeľov alebo prešiel cez pomyselnú spojnicu niektorých z kužeľov (či už pri slalome alebo ktoré vymedzovali priestor na zaparkovanie vozidla), nechali prepadnúť a neumožnili mu ďalej pokračovať v praktickej skúške. Vraj - logicky, keďže nevie s vozidlom medzi kužele zacúvať alebo vyjsť s pomedzi nich - nie je spôsobilý bezpečnej jazdy v cestnej premávke a preto v tej cestnej premávke nemá čo hľadať... Uvedené fakty obsahujú hneď niekoľko atribútov. Uvediem aspoň dva:

Prvý atribút. Nelogickosť a neznalosť veci zo strany navrhovateľa! Ako môže niekto (až na takej úrovni) tvrdiť, že ten (žiadateľ o vodičské oprávnenie), ktorý pri absolútnej absencii prirodzených a konkrétnych vnemoch, tak dôležitých pre správnu orientáciu v priestore, zvalí alebo sa len dotkne nejakého kužeľa - ten nie je spôsobilý pohybovať sa s vozidlom v cestnej premávke!? Ako tento „niekto" môže si byť istým v tom, že ten žiadateľ, ktorý „bezpečne" a bez chyby absolvuje tento desiatky krát opakovaný a nacvičovaný kužeľový nezmysel stáva sa automaticky spôsobilým bezpečne sa pohybovať s vozidlom v cestnej premávke, kde sú dominantné a úplne na prvom mieste požadované nevyhnutné vedomosti, správne návyky a spôsobilosti, osobnostné vlastnosti, schopnosti, charakter..? Ak si je niekto istý tým, že ten žiadateľ o vodičské oprávnenie, ktorý v sterilnom prostredí súčasného autocvičiska „bezpečne" zacúva medzi kužele, dokáže, ale už naozaj bezpečne, zaparkovať so svojím vozidlom i v reálnom prostredí cestnej premávky medzi vozidlá na parkovisku, na ceste v intenzívnej premávke, tak je úplne „utečený" od reality!

Druhý atribút: Nespravodlivosť a (mám dojem) i protiústavnosť!  Ak žiadateľ o vodičské oprávnenie neprospeje na ktorejkoľvek skúške alebo jej časti automaticky končí a musí sa prihlásiť na opakovanú skúšku, za ktorú musí zas zvlášť zaplatiť a môže byť vyskúšaný najskôr po piatich pracovných dňoch od neúspechu na predchádzajúcej skúške. Bez ohľadu na to, ak si uvedomíme fakt, že každá autoškola má už najmenej mesiac dopredu určené termíny skúšok, tak je pravda to, že dotyčný žiadateľ sa dostane na opakovanú skúšku najskôr o dva týždne. To znamená, že buď zabudne veľa z toho čo sa naučil a jeho šance na úspech pri ďalšej skúške sa rapídne zmenšia, alebo bude musieť absolvovať doplňujúci výcvik (kondičné jazdy) - ďalšie výdavky.

Každý žiadateľ o vodičské oprávnenie si za skúšku z odbornej spôsobilosti po ukončení výcviku zaplatí nie zanedbateľnú sumu - 33.- eur. Podotýkam - za celú skúšku! Akým právom potom mu niekto (štát v osobe skúšobného komisára) odoprie sa tejto skúšky v jej celom rozsahu zúčastniť? Prečo štát nie je taký slušný, aby od človeka vypýtal peniaze len za to, čo tomu človeku len skutočne poskytol? Myslím si, že by bolo spravodlivejšie i logickejšie, keby skúška z odbornej spôsobilosti v autoškole bola i naďalej zložená z troch častí (keď už tak musí byť (?) - teda pravidlá, autocvičisko a cestná premávka), ale častí navzájom nezávislých, samostatných a platilo by sa za každú z nich samostatne - až po absolvovaní každej z nich.

Na záver ešte jednu poznámku - každý aspoň priemerne zorientovaný žiadateľ(ka) o vodičské oprávnenie sa pod cieľavedomým vedením dokáže naučiť pomerne bezpečne zaparkovať svoje vozidlo už po štvrtej vyučovacej hodine 1. etapy praktického výcviku vo vedení vozidla. Keď sa však už naozaj nevie niekto zbaviť presvedčenia o zmysluplnosti nácviku parkovania na autocvičisku, tak nech je to autocvičisko aj adekvátne vybavené - najmenej maketami osobných motorových vozidiel a s možnosťou ich variabilného usporiadania a nie len nejaká plocha „mimo cestnej premávky"!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?