Dopravná psychológia je, keď...

Autor: Ivan Čerešňák | 12.6.2012 o 10:27 | (upravené 12.6.2012 o 10:35) Karma článku: 6,83 | Prečítané:  559x

  Ustavičný nárast počtu dopravných prostriedkov, ich vývoj, s tým spojená zvýšená frekvencia cestnej premávky ako i búrlivé zmeny spoločenských vzťahov, enormne zvyšujú napätosť a konfliktnosť v cestnej premávke, znásobujú množstvo a intenzitu frustračných situácií, ktoré vo zvýšenej miere pôsobia stresujúco na každého účastníka cestnej premávky a tak sa cestná doprava stáva rizikovou už vo svojej podstate aj bez vzniku kolízie. Je známe, že permanentný stres a frustrácia vyvoláva ďalšie telesné i duševné poruchy, ktoré v dôsledkoch výrazne negatívne ovplyvňujú schopnosti vodiča bezpečne viesť svoje motorové vozidlo. Jednoducho - tzv. ľudský faktor v cestnej premávke má zásadný vplyv na jej celkovú (ne)bezpečnosť.  

 

Koncom mája v Bratislave sa konala medzinárodná konferencia o trendoch v dopravnej psychológii. Táto (dopravná psychológia) má pomerne významný podiel na prevencii cestnej dopravnej nehodovosti a zaoberá sa komplexným riešením vzťahu človek - vozidlo - dopravné prostredie. Samozrejme - dopravná psychológia to nie sú len psychodiagnostické vyšetrenia za účelom skúmania príčin ľudského zlyhania, prípadne odporúčania k neprijatiu (vyradeniu) nevhodných osôb na výkon funkcie vodiča dopravného prostriedku.

Tento fenomén (ľudský faktor) má však širšie súvislosti. To už nie je len človek - vodič za volantom - so svojou psychosomatickou výbavou. To už je i človek, ľudia, ktorí zo svojho miesta rozhodujú o použití a aplikácii dopravného značenia, dopravných zariadení, o organizácii či už cestnej premávky všeobecne alebo dopravy v jej dynamickej, či statickej podobe. O tom, či dopravná značka pôsobí dôrazne a seriózne, či výstižným spôsobom informuje o avizovanej dopravnej situácii a nie je vo svojich  súvislostiach len bezvýznamnou, často zavádzajúcou a bez akejkoľvek autority pôsobiacou „ozdobou" konkrétnej komunikácie alebo, jednoducho, len prekážajúcim predmetom.  Samozrejme! Lebo aj tu ide len o jedno - o „psychológiu". Psychológiu v jej praktickom význame slova. Pretože za volantom každého vozidla je v prvom rade človek. Človek ako vodič rôzneho veku, skúseností, stupňa profesionality a kvalifikácie potvrdenej dokladom o absolvovaní rôznych typov školení a skúšok. V prvom rade však človek so svojou jedinečnou psychosomatickou výbavou a „zasadený" do  aktuálneho, neopakovateľného, svojimi podnetmi náramne zložitého a stresujúceho prostredia, ktoré musí vnímať, podnety hodnotiť a (zvyčajne v časovom nedostatku) správne na ne reagovať. Je naprosto jasné, že v hlave aj toho najprofesionálnejšieho vodiča je mozog, ktorý, v týchto súvislostiach, má svoje hranice a v prostredí stále rastúceho počtu a dôležitosti rôznych podnetov už nedokáže spoľahlivo slúžiť.

Vážnosť predchádzajúcich slov je o to väčšia, ak jednotlivé dopravné značky, dopravné zariadenia sú aplikované - jedny nie v súlade, iné zas priamo v rozpore s platnými predpismi. A to i napriek tomu, že pri písomnom (úradnom!) určení ich použitia a umiestnenia sa zdôrazňuje podmienka, že: ..."dopravné značenie bude zriadené v zmysle zákona č. 8/2009 Z.Z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov, vykonávacej vyhlášky č. 9/2009 Z.Z. a normy STN 018 020..." - čiže, v súčasnej úradníckej praxi - bez dôkladnej analýzy a snahy o zmysluplnosť - sú to úplne automaticky dopravné značky so zákazom predchádzania, obmedzením rýchlosti (40 - 30 km/h), zúžená vozovka, práca na ceste...  A to i napriek tomu, že dopravné značky (a nielen dopravné značky a nielen v ich zvislej a trvalej forme a vyhotovení!) musia výstižným spôsobom informovať užívateľov cesty o avizovanej situácii a poskytovať úplný a jednoznačný výklad, že dopravné značenie musí pôsobiť dôrazne a seriózne, že pokyny dávané dopravnými značkami si navzájom nesmú odporovať, nesmú byť nezmyselné alebo nelogické.

Čo si, v tejto súvislosti, možno myslieť o určení a umiestnení dopravnej značky vyjadrujúcej zákaz predchádzania - pritom je to v meste na vozovke s dvomi jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy, o zvislom dopravnom značení, ktoré najskôr vodiča nesprávne informuje a následne vodorovnom dopravnom značení, ktoré mu tento vynútený omyl bráni napraviť, o dôležitej informácii na ceste s tromi jazdnými pruhmi (smer jazdy v najbližšej križovatke), ktorá prichádza v poslednej chvíli nevýraznou dopravnou značkou v spleti stromov a ďalších dopravných značiek - len pár metrov pred súvislou pozdĺžnou čiarou - dopravnou značkou, ktorá vodičovi (pod hrozbou sankcií) nedovoľuje prejsť do vedľajšieho jazdného pruhu? Prečo „niekto" nevezme na zodpovednosť „niekoho", kto spleť prenosných zvislých dopravných značiek, s obmedzením rýchlosti vrátane (ktoré akosi musia predznačovať miesto, kde sa niečo v blízkosti cestného telesa robí) necháva v akčnej polohe i v čase, keď sa na pracovisku (cez víkend) nič nedeje? Prečo sa nevyvodia dôsledky voči osobe (ľuďom), ktorí pri likvidácii takéhoto dopravného značenia (po ukončení prác) časť z neho (značku s obmedzením rýchlosti a zákazom predchádzania na jednom stĺpiku) prenesú na druhú stranu cesty a nechajú ich tam dva dni? V situácii, keď sankcia za prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti pri jazde v obci už o 11 km/h-1 je 39 eur?

Čo si v tejto súvislosti možno myslieť o organizácii cestnej premávky na križovatke riadenej svetelnými signálmi, do ktorej keď vojde vodič v úmysle odbočiť vľavo - to odbočenie mu nie je umožnené dokončiť? Ako sa asi môže cítiť vodička, prichádzajúc ku križovatke riadenej svetelným signálmi (ktorá reaguje na dôležitý vnem nad jej jazdným pruhom - rozsvietenie svetelného signálu s červeným svetlom), keď až po zastavení a prudkom náraze zozadu iným vozidlom zistí, že ten svetelný signál (obrysy smerovej šípky na pozadí plného kruhového svetla) platí pre vedľajší jazdný pruh? Je predsa úplne prirodzené, že ak vodič jazdí po vozovke s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy, tak reaguje na informácie a podnety, ktoré v prvom rade prichádzajú z nosičov týchto informácií a podnetov umiestnených v jeho a nad jeho jazdným pruhom. Opak je predsa nepredstaviteľný. Dopravná psychológia je predsa i o tom, že dopravné značenie, svetelné signály sa musia umiestňovať s ohľadom na psychické parametre priemerného vodiča, najmä jeho percepčnej kapacity. Oslabenie (rozptýlenie) pozornosti v kritickom úseku vozovky (presne tam, kde sa tá nešťastná vodička práve nachádzala) odštartovalo chybné vnímanie, nesprávnu reakciu a v konečnom dôsledku - nehodu. Človek by čakal, že do tejto udalosti by mohol „niečo povedať" dopravný psychológ - nie však! Privolaná dopravná hliadka z nehodovky zaujala nespochybniteľné stanovisko - porušenie príslušného ustanovenia Zákona o cestnej premávke (bezdôvodné zastavenie vozidla) s následkom dopravnej nehody. A basta! Ozaj, spomeniete si na prípad, kedy k dopravnej nehode, škodovej udalosti bol privolaný dopravný psychológ a práve jeho vyjadrenie sa k tejto udalosti bolo tým relevantným a zmenilo prvotný výrok policajta?

Prichádzate do Nitry (podotýkam - do pomerne veľkého - krajského (!) mesta) od Banskej Bystrice po významnej komunikácii a smerujete na Bratislavu, možno ďalej - cez hranice... V tomto meste - hneď po príjazde ste sa rozhodli natankovať na známej čerpacej stanici; veľké pútače, čerpacia stanica na ľavej strane v smere jazdy, odbočovací jazdný pruh, deliace ostrovčeky (kvôli bezpečnému odbočeniu) - odbočíte, tankujete. Po natankovaní odchádzate, ale čo to? V odbočení doľava (teda pokračovať ďalej za svojim cieľom, vám stojí v ceste dopravná značka „Prikázaný smer jazdy vpravo!" Nechápajúc - idete teda vpravo. Po niekoľkých desiatkach metrov je križovatka - chválabohu neriadená - je možnosť otočiť sa...Po nejakom čase sa pred touto križovatkou objaví iná zvislá dopravná značka - so zákazom otáčania sa. To ... „kvôli bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky" - nechal sa počuť Krajský dopravný inšpektorát ústami svojej hovorkyne. Teda musíte ísť ďalej - to znamená naspäť odkiaľ ste prišli. Pred vami je jedna z najkomplikovanejších križovatiek v meste. Čo teraz - kam ísť, kde sa bude dať otočiť, vrátiť sa naspäť? Pokiaľ ste s osobným motorovým vozidlom, neponáhľate sa a nepodľahli ste negatívnym emóciám, tak po niekoľkých odvážnych manévroch sa vám to po čase, niekde podarí... Čo však, ak je v takejto situácii vodič kamióna? Vodič, ktorý o 15 minút má zo zákona povinnosť vykonať bezpečnostnú prestávku - ináč mu hrozia exemplárne sankcie..? Vie niekto z tých, ktorí to takto zorganizovali, v akom strese je takýto človek, v akom strese sa musí rozhodovať? To už je pohŕdanie významom pojmu - dopravná psychológia!

Idete zo železničnej stanice, po Staničnej ulici ku križovatke so Štefánikovou - a chcete odbočiť vľavo - do centra. Klasická križovatka tvaru „T" - ste na vedľajšej a musíte dať prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste... Lenže - tá hlavná je vozovka s dvomi jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy a takisto dvomi jazdnými pruhmi v opačnom smere jazdy. Tá hlavná spája krajské mesto s Novými Zámkami, Komárnom a je príjazdovou komunikáciou k známej R1. V čase dopravnej špičky bezkonfliktne odbočiť zo Staničnej ulice do centra je prakticky nemožné. Dokáže sa niekto vžiť do situácie vodiča MHD - za volantom dvadsať metrového kolosa a bohvie koľkými cestujúcimi za chrbtom, keď po dlhých minútach márneho čakania (keď už nie na vhodnú medzeru medzi štyrmi prúdmi vozidiel, tak aspoň na elementárny prejav empatie zo strany prechádzajúcich vodičov (to by museli byť hneď aspoň štyria, čo je v daných podmienkach absolútne nereálne) - a predstaviť si čo asi tento vodič prežíva? A to prešiel len niekoľko desiatok metrov z východzej zastávky! Roky dozadu sa o tejto križovatke len hovorí - „bolo by treba vybaviť ju svetelnou signalizáciou", všetci však - teda magistrát, prevádzkovateľ MHD, Okresný dopravný inšpektorát len zasadajú a polemizujú. V jednom však sú všetci zainteresovaní na tomto výsmechu pojmu „dopravná psychológia"  zajedno - a to, že bezpečnosť cestnej premávky a cestujúcich v prostriedku hromadnej prepravy osôb je na prvom mieste a preto majú poruke všetky páky na jej zabezpečenie. Sú to sankcie pre vodiča autobusu za porušenie jednotlivých ustanovení nielen Zákona o cestnej premávke, ale i Trestného zákona, Zákonníka práce, pracovnej zmluvy a vnútorného poriadku prevádzkovateľa - teda sankcie končiace súdom s verdiktom odňatia slobody za trestný čin všeobecného ohrozenia a rozviazaním pracovného pomeru s nespôsobilým vodičom.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?