Áno – Ríšo! Čo sme to za ľudia?!

Autor: Ivan Čerešňák | 26.9.2014 o 20:59 | Karma článku: 9,52 | Prečítané:  1562x

Na sídlisku pred bytovým domom na parkovisku, ktoré je súčasťou cesty zaparkuje (zacúva) ku chodníku vodič s firemnou dodávkou bývajúci vo vchode oproti. Nie, nemal by tam parkovať...

Nemal by tam parkovať, lebo prevádzkovateľ cestnej dopravy musí mať na túto činnosť aj potrebnú technickú základňu (i miesto na parkovanie svojich vozidiel) a okrem toho zabral dve parkovacie miesta a zadným previsom svojho vozidla úplne znepriechodnil chodník  za sebou. Keď sa ho tadiaľ prechádzajúca pani opýtala, že čo teraz má robiť, kadiaľ má pokračovať ďalej, vodič jej na posmech odpovedá: „A čo ja mám s tým? To je predsa váš problém mladá pani -  vám sa zdá, že stojím na chodníku?“

Cyklista – asi 20 ročný chalan šliape do pedálov – po chodníku povedľa zasklenej steny nákupného centra. Blíži sa k východovým dverám, z ktorých práve vtedy vychádza pani s taškami v oboch rukách. Samozrejme – náraz, pani na zemi aj s cyklistom. Čo nasledovalo? Namiesto – aspoň pár ospravedlňujúcich sa slov poslal do úst duch tohto, za chvíľu dospeláka, len hrsť vulgarizmov... A odjazd...

Okrem strednej školy navštevovala ani nie 17 ročná dievčina aj autoškolu. Každé ráno ju ku škole vozil jej otec. Každé ráno ten istý výjav – auto postálo na riadne vyznačenom priechode pre chodcov, z pravej strany vystúpila nádejná študentka – (okrem iného i) budúca vodička. Nasledovalo niekoľko slov na rozlúčenie, ocino vybavil ešte jeden telefonát – a z jednosmerky vycúval do križovatky – a odjazd. Po nejakom čase dievčina s úspechom vykonala záverečné skúšky v autoškole, dostala vodičský preukaz – a na každodennom stereotype príchodu do školy sa zmenilo len to, že už 17 ročná študentka, ale i úspešná vodička, už nevystupovala z pravej, ale z ľavej strany vozidla – od volantu...

Na sídlisku, po chodníku ide staršia pani – proti nej na kolobežkách dvaja chlapci, tak vo veku 11 – 12 rokov – a vystrájajú. Vyskakujú, krútia vo vzduchu kolobežkami a nehľadia... Stalo sa – jeden z tých chlapcov udrel s tou rotujúcou kolobežkou tú paniu pod kolenom. Tá v bolesti zjajkla, takmer sa zrútila na zem a s výčitkou im dohovára – chlapci, čo to robíte preboha, prečo nedávate trochu pozor? A na to jej jeden z nich odpovedá: „Keby si ty stará p--a sedela doma, tak sa ti nič nestane“! A ten druhý? Ten sa nevedel dorehotať...

Je sobota - na sídlisku krajského mesta na riadenej križovatke adrenalínovú rozkoš prežívajú 7 – 10 roční chlapci. Prebehujú cez vozovku – na červenú. Evidentne ich to baví. Prečo si našli práve takúto „zábavu“? Čo na takom mieste robia takéto deti? Čo práve v tej chvíli robia ich rodičia?

K riadenému priechodu pre chodcov pred križovatkou prichádzajú – mamina s asi 6 ročným synčekom – a stalo sa  - rozsvietil sa červený panáčik. Chlapček brzdí maminu slovami: „Mami počkaj – veď svieti červená“! Tá nezaváhala a reaguje: „Nevymýšľaj, prosím ťa! Načo tu budeme zbytočne čakať – veď vidíš, že nič nejde“!

A sme na konci. Alebo úplne na začiatku? Pokiaľ sa jedná o to správanie sa na ceste - v malej miere, ale predsa, to napríklad bude aj tým, že na voľne prístupnom detskom dopravnom ihrisku (s perfektným vodorovným i zvislým dopravným značením) keď práve neprebieha organizovaná dopravná výchova, keď teda „o nič nejde“ sa deti správajú so svojimi dopravnými prostriedkami ako na ihrisku – ale futbalovom. Dopravná značka, základné pravidlo správania sa na ceste, križovatke platí len keď o niečo ide, keď sa to hodnotí. Len nie akosi permanentne a samozrejme... Len nie vtedy, keď sú tam rodičia... V našich končinách sa indivíduum kráčajúce po dvoch s hlavou vztýčenou na krku musí správať ako človek len keď niečo alebo o niečo ide..!

V čom pokračovať? Kde začať? Čo urobiť, aby ľudia na každom poste a v každej situácii konali tak, ako by ľudia mali konať? A prečo vlastne tak nekonajú? Kam sme sa to s tou „ľudskosťou“ až dostali? K tomu predsa, aby som sa utvrdil v presvedčení, že som človekom nestačí sa len ráno pozrieť do zrkadla! Ako ďaleko toto všetko, tu v týchto končinách, až zájde? Čo je však úplne jasné je to, kde to všetko začína, kde to všetko začína brať skazu... Áno, tam doma  – v rodine, v hlave a konaní toho dospeláka...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?