reklama

Tak čo teda? Výchova, prevecia - alebo represia?

Dopravné nehody sú na Slovensku, čo do príčin úmrtia ľudí, na treťom mieste. Sú aj lepšie krajiny v tomto smere...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Samozrejme, nie každé porušenie predpisov v cestnej premávke má za následok dopravnú nehodu, ako i nie pri každej dopravnej nehode dôjde k zraneniu človeka so smrteľnými následkami. Takisto je nespochybniteľné, že každému úmrtiu človeka v cestnej premávke predchádza porušenie predpisov o cestnej premávke. Takže ak nedôjde k priestupku, porušeniu zákona – nemôže dôjsť ani k nehodovému deju s fatálnymi následkami (napríklad). Nemožno teda nikomu brániť a zazlievať snahu o zvýšenie (ale i vynútenie!) disciplíny na cestách, o skvalitnenie dopravného správania sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Dopravné správanie sa každého vodiča (ale i iného účastníka cestnej premávky) – to je najmä odraz jeho základnej osobnostnej orientácie, ktorá zaujíma voči konkrétnym schopnostiam nadradené postavenie.

Väčšina individualít motoristickej verejnosti je však taká, že ich osobnosti dominuje neprispôsobivosť rôzneho stupňa, bagatelizovanie vážnosti a dôležitosti situácie, neuznávanie autority až po pohŕdanie ňou, tendencia k sociálnemu exhibicionizmu, ku kompenzácii pocitov menejcennosti, citová nestálosť, netrpezlivosť, unáhlenosť a odmietanie platných a zaužívaných noriem správania sa a kastovnícke maniere. V cestnej premávke medzi jej účastníkmi už začína dominovať netolerancia, agresivita, bezohľadnosť, bezcitnosť a brutalita – a keď sa toto všetko snúbi s alkoholizmom a užívaním návykových látok - tak výsledkom nemôže byť nič iné, len napätie na cestách, alarmujúce štatistiky v dopravnej nehodovosti, tragédie, skrivodlivosti, pocity nevysloviteľného nešťastia a smútku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zlyhanie osôb v cestnej premávke (najmä za volantom motorového vozidla) s vyústením do opakovanej škodovej udalosti, príp. dopravnej nehody nebýva náhodné. Zárodky takéhoto zlyhania možno hľadať už v detstve jedinca v nerešpektovaní stanovených noriem, v bezohľadnom sebapresadzovaní sa a egoizme. Takýmto spôsobom správania sú charakteristické indivíduá, ktoré už od útleho detstva vyrastali v neúplnej rodine, boli vychovávané protektívne, boli agresívne (obeťou agresivity), fajčili od detstva, požívali alkohol, neskôr užívali drogy, dopúšťali sa opakovane deliktov často končiacich súdnym konaním, atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pomôže tu prevencia, (dopravná) výchova? Ako v tomto kontexte možno vnímať správanie sa matky prváka základnej školy idúc s ním ruka v ruke , keď toto jej dieťa pred riadeným priechodom pre chodcov brzdí mamu slovami: „Mami počkaj – veď svieti červená“, a ktorá bez zaváhania reaguje: „Nevymýšľaj, prosím ťa! Poď, lebo ujde nám autobus – veď vidíš, že nič nejde“!

Dopravná výchova na školách? Prosím vás! Škoda sa zmieňovať! Dopravná výchova na detských dopravných ihriskách (DDI)? V súčasnosti už väčšina bývalých DDI je dávno zrušených a tie, ktoré zostali z tých zas väčšina (aj napriek prísľubu nového prevádzkovateľa alebo majiteľa) slúži celkom inému účelu. A aby sa nepovedalo, tak spočiatku tento majiteľ zakúpil detské šliapacie trojkolky, autíčka, ale i motocykle a automobily na elektrický pohon a kto chcel, tak za poplatok mohol nechať svoje dieťa sa povoziť. To už však bola celkom iná situácia. Predmetom záujmu detí nebolo jazdiť v zmysle nejakých „predpisov“, ale dostať sa k tomu elektrickému motocyklu – a potom sa predvádzať. Prioritou už nebol zmysluplný pohyb po „komunikáciách“, ale len a len dopravný prostriedok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iný príklad - okrem strednej školy navštevovala ani nie 17 ročná dievčina aj autoškolu. Každé ráno ju ku škole vozil jej otec. Každé ráno ten istý výjav – auto postálo na riadne vyznačenom priechode pre chodcov, z pravej strany vystúpila nádejná študentka – (okrem iného i) budúca vodička. Nasledovalo niekoľko slov na rozlúčenie, ocino vybavil ešte jeden telefonát – a z jednosmerky vycúval do križovatky – a odjazd. Po nejakom čase dievčina s úspechom vykonala záverečné skúšky v autoškole, dostala vodičský preukaz – a na každodennom stereotype príchodu do školy sa zmenilo len to, že úspešná vodička už nevystupovala z pravej, ale z ľavej strany vozidla – od volantu... Ak takejto „klientke“ autoškoly počas praktického výcviku vo vedení vozidla inštruktor niečo povie, tak táto pohotovo odpovedá – „...myslím, že sa mýlite, lebo môj ocino mi to ináč vysvetľoval“, ak k jej praktickému úkonu má inštruktor doplňujúcu poznámku, reaguje: ...“ale môj ocino ma to takto učil“! 

Výcvik, výchova a vzdelávanie v autoškolách? Tam sa už dávno nevzdeláva, neučí a o výchove ani nehovoriac. Prečo? Nuž preto, lebo v týchto zariadeniach sa „klienti“ nepripravujú na reálnu prax, ale ku skúškam. No a záverečné skúšky v autoškolách (až na výnimky) vypovedajú o všeličom možnom – len nič o kvalite a reálne požadovaných zručnostiach a spôsobilostiach skúšaného jedinca potrebných k samostatnej jazde v cestnej premávke. No a keďže platí pravidlo, že čo sa neskúša, tak to netreba ani učiť, tak si ľahko predstavíme súvislosti.

No a dopravná osveta vodičov (amatérov) a iných účastníkov cestnej premávky dnes? Po oznámení konania takéhoto niečoho na informačnej tabuli krajského osvetového strediska - z dvadsaťtisícového sídliska si vás príde vypočuť zo zvedavosti 16 (šestnásť!) ľudí – z toho desať dôchodcov... Nikto nepotrebuje nechať sa poúčať. Každý sa cíti natoľko múdry, že by mohol rozum aj rozdávať. A aj rozdáva – mýliac si dojmy s pojmami, žijúc v mylných predstavách - vytrubuje, častuje svojich protivníkov vulgarizmami a hanlivými gestami. Stačí si len na internete prečítať – aké problémy dokážu predkladať a akým spôsobom k týmto problémom sú schopní sa vyjadrovať títo naši spoluobčania, „súpútnici“ na cestách. Akými argumentmi a spôsobmi disponujú títo všetci pri riešení a komentovaní konkrétneho dopravného priestupku s policajtom.

Nie! Spoliehať sa pri úsilí o znížení nehodovosti na cestách na prevenciu, výchovu – to je strašne „dlhá pesnička“..!

Ivan Čerešňák

Ivan Čerešňák

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dôchodca, od r. 1969 stále činný v prostredí dopravnej výchovy, osvety, vzdelávania a výcviku vodičov. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu