Quo vadis ... (5)

Autor: Ivan Čerešňák | 26.6.2011 o 20:42 | (upravené 26.6.2011 o 20:52) Karma článku: 4,71 | Prečítané:  1136x

  Jedna z posledných legislatívnych úprav, lepšie povedané vynútených akcentov v oblasti skúšok z odbornej spôsobilosti bolo znovu zavedené preverovanie žiadateľov v ich  spôsobilosti v ovládaní vozidla pri manévrovaní (akože parkovania). Mnohí sa pamätáme - toto tu už bolo.  

Keďže to skúšobní komisári neskúšali - v autoškolách to prestali učiť. Potom sa často stávalo, že na skúšku prichádzali žiadatelia, ktorí o parkovaní, najmä cúvaním len počuli! Potom Policajné prezídium pritvrdilo - musí sa skúšať i manévrovanie s vozidlom.  Teda slalom medzi kužeľmi, zacúvať kolmo medzi kužele, zacúvať pozdĺž medzi kužele a nakoniec zacúvať priamo "do garáže" - teda medzi kužele. Len kužele, kužele - a sterilné prostredie. Jazda zručnosti, jednoducho! Ak skúšaný žiadateľ náhodou sa dotkne niektorého s kužeľov alebo "pretne" s vozidlom myslenú spojnicu zas len dvoch kužeľov - neprospieva a nemôže (totiž nie je spôsobilý!) pokračovať v praktickej skúške v cestnej premávke. Kde pôvodca takejto úpravy zákona nadobudol istotu, že ten žiadateľ, ktorý pri prvej časti praktickej skúšky („drezúry") na autocvičisku alebo inej vhodnej ploche nezacúva s vozidlom do pomyselného štvoruholníka vymedzeného kužeľmi - je automaticky nespôsobilý viesť toto vozidlo v cestnej premávke a z ďalšej časti skúšky je automaticky vylúčený a naopak, kde je istota, že ten, ktorému sa desiatky krát nacvičovaný úkon podarí vykonať - je s úplnou samozrejmosťou spôsobilý bezpečne viesť motorové vozidlo i v cestnej premávke. To už je infantilné!

Veď parkovanie, teda vojdenie medzi vozidlá vpravo, vľavo v smere jazdy či už jazdou vpred alebo cúvaním, pozdĺž okraja cesty alebo kolmo a samozrejme i na chodník - podotýkam v reálnej cestnej premávke - to je predsa celý proces! Od vybratia si vhodného miesta, spôsobu zastavovania, zaujatia miesta na parkovisku až po výjazd z miesta parkovania v situácii, keď okolo vás jazdia iné vozidlá, stoja za vami a čakajú na vás, prechádzajú ľudia - to predsa treba žiakov cieľavedome učiť - a naučiť! Zdôrazňujem - naučiť a v konečnom dôsledku i vyskúšať!

Vrcholom nedomyslenosti tejto časti skúšky z odbornej spôsobilosti je situácia, keď skúšaný žiadateľ na tejto skúške nevyhovie - jednoducho dotkne sa napríklad niektorého z kužeľov. U väčšiny skúšobných komisárov je reakcia rovnaká - nevyhovel..! Postup je jednoznačný, určený zákonom - žiadateľ nemôže pokračovať v skúške ďalej (k čomu ja nevidím ten najmenší dôvod), končí a musí sa prihlásiť na ďalší termín. A tu je ten problém - skúšky sa totiž plánujú jedenkrát - mesiac dopredu. Keďže najbližšie ďalšie dva - tri termíny (určených pre danú autoškolu) sú už obsadené, najskôr sa takýto žiadateľ na tú opakovanú skúšku dostane tak o tri - štyri týždne! Ak vezmeme do úvahy, že po absolvovaní tejto časti skúšky bude musieť tento žiak jazdiť ešte v cestnej premávke, je samozrejmé, že si bude nútený zakúpiť ďalšie hodiny doplňujúceho výcviku, čo mu tento výcvik len predraží a vôbec nemožno vylúčiť, že niečo z toho čo „stihol" za tie týždne zabudnúť  sa mu nestane osudným. Osudným až do tej miery, že sa môže (musí!) znova prihlásiť do nového kurzu a absolvovať ho v plnom rozsahu - a v plnej cene! Skutočne tu chýba hodne logiky.

No a "cestná premávka" - to je zväčša pomerne rýchly prejazd známymi a naučenými trasami a zapamätanými križovatkami - a bodka. V autoškolách si nepamätajú, kedy naposledy dal skúšobný komisár žiakovi pri skúške povel, úlohu samostatne vykonať nejaký úkon - napríklad: „No a teraz sa otočte s vozidlom a vráťte sa naspäť!", alebo : „Zájdite teraz k nákupnému centru ... a zaparkujte tam s vozidlom na parkovisku medzi vozidlá!", alebo, jednoducho - „Povozte nás teraz desať minút po meste - len tak, kadiaľ chcete..!" No, je to jednoducho nemožné, lebo vo väčšine autoškôl neučia svojich žiakov používať rozum a myslenie! Načo to potom skúšať? Výsledok? Žiak - (úspešný absolvent autoškoly...) vôbec nepozná predpisy v ich súvislostiach, nemá predstavu o teórii vedenia vozidla, zásadách bezpečnej jazdy. Zásady defenzívneho spôsobu jazdy - to už je pre nich (a žiaľ i pre mnohých tzv. inštruktorov) len utópia. Nevie zaparkovať s vozidlom v reálnej cestnej premávke, len máloktorý z nich je primerane samostatný vo vnímaní, uvedomovaní, rozhodovaní a reagovaní,  možno len raz predchádzal iné vozidlo rýchlosťou aspoň 80 km/h. Viete prečo? Preto, a to už opaujem, lebo sa to neskúša! A čo sa neskúša - to sa neučí! No a jedným dychom možno povedať, že aj to čo sa skúša - sa zle skúša!

Čo by sa malo v autoškolstve ako prvé zmeniť, a ako som spomínal - od základu, vo všetkých súvislostiach - sú záverečné skúšky z odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

DOMOV

Prieskum: Most-Híd je na hranici zvoliteľnosti, predbehlo ho aj KDH

Vo voľbách by opäť zvíťazil Smer.


Už ste čítali?